STAVEBNÝ VÝVOJ HRADU - HraMoKaPlus

Prejsť na obsah
STAVEBNÝ VÝVOJ HRADU

STREDOVEKÝ HRAD

Ideová rekonštrukcia hradu v stredoveku. Kresba: Michal Šimkovic a Iveta Chovanová

Hrad Modrý Kameň prešiel počas svojej existencie mnohými prestavbami, ktoré značne zmenili podobu pôvodného stredovekého hradu. Jeho výstavbu je možné datovať už do obdobia na sklonku 13. storočia. Areál najstaršieho hradu chránila masívna hradba s hrúbkou viac ako 2 m. Vymedzovala oválny tvar opevneného sídla so zalomením múru v mieste vstupnej brány.  Dominantou hradu bola mohutná valcová veža vybudovaná na prístupnej severnej strane. Veža s predpokladaným vonkajším priemerom okolo 12 m mala ukrývať obytné miestnosti majiteľov hradu.  Pravdepodobne až neskôr, v priebehu 14. storočia, došlo k vybudovaniu väčšej obytnej budovy stredovekého hradného paláca. Palác zabral dobre chránený priestor pozdĺž juhozápadného úseku opevnenia. Predstavu o podobe obytných priestorov nám dávajú predovšetkým pozostatky drobných gotických okienok spodného podlažia. Najlepšie je zachované okno dodnes viditeľné v blízkosti južného nárožia opevnenia. Na vnútornej strane sú posledné pozostatky krbu, ktorý vykuroval obytné miestnosti na 2. podlaží paláca.  Do stredoveku je možné zaradiť aj prvé posilnenie hradného opevnenia. Na prístupnej severnej strane vznikla nízka hradba, ktorá pozdĺž staršej hradby vytvárala úzku uličku, takzvaný parkán. Vstup do neho chránila vežová brána zabezpečená padacím mostom.

HRAD NA SKLONKU STREDOVEKU A V DOBE OSMANSKÝCH VOJEN

Ideová rekonštrukcia na sklonku stredoveku. Kresba: Michal Šimkovic a Iveta Chovanová

Po prehratej bitke pri Moháči začala ofenzíva osmanských vojsk do severných častí Uhorska. A práve hrad Modrý Kameň patril medzi pevnosti, ktoré mohli postupujúcim Osmanom zabrániť v postupe k bohatým banským mestám. Rok po moháčskej bitke vzniká vzácny dokument, ktorý nám približuje podobu hradu v tejto vypätej dobe.  Počas jarných mesiacov v roku 1527 si synovia nebohého Františka Balassu: Farkas, František ml. a Imrich s ďalšími maloletými bratmi rozdelili hrad a panstvo Modrý Kameň na polovicu so svojim bratrancom Jánom, synom nebohého Mikuláša. Pri tejto príležitosti vznikol podrobným popis hradu. Listina spomína pivnicu pri kamennej veži a nad ňou tri drevené domy s izbou, pekárňou a komorou. Pred týmito drevenými domami bola malá komora a pri veži stáli aj opustené kamenné domy. Bratia si medzi sebou rozdelili  veľkú sálu hradného paláca (takzvanú palotu) a tiež dve drevené komory nad kaplnkou. Listina napokon spomína aj studňu, ktorej polohu nepoznáme, nádvorie a dolný hrad nazývaný parkan. Je zjavné, že dokument zaznamenáva podobu neskorostredovekého hradu ešte pred výrazným opevňovaním hradu pred blížiacou sa osmanskou hrozbou. Osmanské ohrozenie viedlo Balašovcov k opevňovaniu Modrého Kameňa a zvlášť k dobudovaniu predsunutej obrany v priestore dolného hradu. Tieto obranné múry boli úplne zničené pri neskorších dobývaniach a obnovách hradu. Vzácnym dokladom o podobe novoopevneného Modrého Kameňa sú schematické kresby od talianskych staviteľov Natale Angieliniho a jeho syna Paola Angieliniho z roku 1574 na mapách okolia banských miest. Znázorňujú horný hrad s dominantnou vežou, opevnený vonkajšou obrannou líniou s tromi zreteľnými nárožnými bastiónmi.  Práve v tomto období hrad čelil osmanskému vojsku, ktoré v júli roku 1575 po niekoľkých dňoch obliehania Modrý Kameň dobylo. Obliehaniu údajne predchádzal konflikt medzi zajatými Turkami v hradnom väzení a majiteľom hradu Jánom Balašom. Podľa dobovej správy horná časť hradu na nároží, kde sa nachádzala spálňa Jána Balašu, bola poškodená iba málo, lebo z horného hradu obrancovia strieľali z pušiek a z dolnej časti hradu na útočníkov hádzali kamene. Kronikár Mikuláš Istvánffy informuje, že bol hrad opevnený slabým múrom a po paľbe z diel sa zmenil na ruinu. Piesňová tradícia dopĺňa, že osmanské delá zničili baštu (aby múry obmäkčili, krásnou baštu jsou lámali) a osmanské vojsko následne obsadilo hrad. „Krásnou baštou“, ktorú Osmani zničili bola zrejme stredoveká hradná veža. Pri výskume hradu sa podarilo zistiť, že celá jej vonkajšia časť spolu s hradbou bola úplne zničená a pri obnove opätovne obnovená. Po obnove opevnenia pribudli nové obytné budovy na východnej a západnej časti horného hradu.

RENESANČNÝ HRAD

Ideová rekonštrukcia v 17. storočí. Kresba: Michal Šimkovic a Iveta Chovanová

Modrý Kameň obsadený osmanskou posádkou bol vážnym problémom v obrane banských miest. Preto sa majitelia Modrého Kameňa Balašovci a okolití uhorskí vojenskí velitelia  hrad opakovane pokúšali vydobyť.  Na jeseň v roku 1588 podnikli útok, počas ktorého bol hrad vypálený. Citadela bola v tom čase opevnená parkánmi, plotom a baštami, pričom osmanská posádka sa ubránila v kamennej veži. K prinavráteniu Modrého Kameňa došlo preto až v roku 1593. Vojsko cisárskeho veliteľa Mikuláša Pálffyho vtedy obsadilo Fiľakovo, pričom osmanské posádky následne vyprázdnili okolité pevnosti. Modrý Kameň mali pri ústupe vyhodiť do povetria. Túto udalosť pripomína aj mapa bojov medzi kresťanmi a Turkami v Uhorsku v rokoch 1593 – 1598. Pri siluete Modrého Kameňa (Blobenstain, v legende ako Blawenstein) dielo zobrazuje silnú explóziu a požiar. Poškodený hrad vyžadoval rozsiahle opravy avšak na ich realizáciu musel čakať dlhšiu dobu.
V roku 1605 počas protihabsburského povstania Štefana Bočkaja hrad obsadilo jeho vojsko pod velením Františka Rédeia, ktorý Modrý Kameň zveril svojmu zástupcovi Gregorovi Németimu. Opis hradu vtedy uvádza, že na kamennom hrade sa nachádza jedna temnica. Ešte v čase, keď Fiľakovo ovládali Turci, bola obliehaná brána a odvtedy na Modrom Kameni nikto nič nestaval, ale tamojší kapitán teraz stavia. Po utíchnutí povstania hrad opäť nadobudli Balašovci a pristúpili k výraznejším stavebným úpravám. Žigmund Balaša v januári 1610 oznámil banským mestám, že jeho dedičné hrady Modrý Kameň a Divín boli z Božej vôle vydobyté od Turkov. Do súčasnosti sú spustošené v ruinách a terajší kráľ Matej II. Habsburský mu ich ráčil vrátiť. Žigmund Balaša ich mal v úmysle opevniť baštami tak, ako sú opevnené banské mestá. Žiadal preto mestá o pomoc pri obnove a oprave svojich hradov.
Žigmund Balaša spustošené sídlo kompletne obnovil, pričom veľkú pozornosť venoval  nielen zosilneniu opevnenia ťažko skúšaného hradu a aj jeho obytným priestorom. V stredovekých palácových stavbách pôvodné stropy nahradili nové tehlové klenby. Existujúce obytné priestory doplnil o nové palácové krídlo vybudované nad vstupnou bránou. Balaša rezignoval na opätovnú obnovu zničenej hradnej veže. Na jej mieste vznikla nová obytná budova, ktorá využila zachované spodné podlažie veže. Pri obnove z ruín povstal aj zničený parkánový múr. Kompletnú adaptáciu hradu dovŕšila výstavba nového opevnenia s nárožnými baštami a delostreleckou plošinou dohliadajúcou na prístupovú cestu k hradu.
Obnovený hrad nám približuje listina spísaná v roku 1625 keď si hrad rozdelili synovia Žigmunda Balašu: Šimon, Ondrej, František, Ján a Ladislav. Okrem opisu, polohy a funkcií jednotlivých častí hradu spomína deľba predovšetkým základné rozdelenie hradu Modrý Kameň na tri časti: dolný, stredný (parkán) a horný hrad. Opis najprv spomína v hornom hrade bránu, baštu pod zbrojnicou, kastelánov dom, domy drábov, pracháreň, pivovar, brány, nádvoria, studňu, temnicu a uličku pomedzi bránu. Okrem toho sa tu nachádzala palota (veľká sieň) a pri nej pitvor (predsieň) so schodmi. Vedľa stál vnútorný dom, nad ním komora a pod domami zaklenutá miestnosť. Horná brána bola ukončená pavlačou a patrili k nej dve pivnice.
Na strednom hrade (teda v parkáne) vedľa brány boli nové domy. Dom panej, pri ňom dom dievčat s komorou a pod ňou zaklenutá miestnosť zrejme susedili s horným nádvorím. Na strednom hrade ešte uvádza školu. Pozoruhodné je, že v popise hradných budov popri kaplnke, škole a dome panej i dievčat (tzv. fraucimer), ktoré vystihovali nové požiadavky súdobej šľachtickej kultúry nachádzame zmienku aj o tureckom kúpeli.
Následne sa dozvedáme informáciu, že „na dolnom hrade nikto nikdy nestaval kamenné stavby, také, ktoré by boli na prekážku hornému hradu“. Pri bráne na dolnom hrade začínal kamenný múr. Na dolnom hrade sa nachádzala zaklenutá pivnica, ako aj nová maštaľ a vedľa nej bašta. Deľba napokon spomína časti s baštou na mieste starej brány na dolnom hrade, s ochodzou nad novou bránou, od zvonice po kaplnku spolu s kamenným múrom a tureckým kúpeľom.



FERENCOVÁ H., ANTOLOVÁ E. (zost.). Rod Balašovcov v 13. až 19. storočí: Zborník z medzinárodnej konferencie Modrý Kameň,  Slovenské národné múzeum – Múzeum bábkarských kultúr a hračiek hrad Modrý Kameň 2013.
Ferencová H., Antolová E. (zost.). Valentín Balaša a jeho doba  –  historické súvislosti : Zborník z II. medzinárodnej konferencie Modrý Kameň, Hradčan Modrý Kameň, 2016
FERENCOVÁ, H., 2018: Uhorský rod Balašovcov na hrade Modrý Kameň, Hradčan Modrý Kameň, 2018
BELJAK J., FERENCOVÁ H., HAĽAMA M., JANURA T., KALIČIAKOVÁ Z., MALINIAK P., ŠIMKOVIC M.: Výskum A obnova Hradu Modrý Kameň 2013 – 2019, Hradčan Modrý Kameň, 2020
                                       
POĎAKOVANIE

Projekt HraMoKaPlus – Obnova priestorov barokového krídla kaštieľa na hrade Modrý Kameň pre tradície slovenského hračkárstva a bábkarstva v remeselných dielňach, výrobu a predaj regionálnych produktov získal grant z Islandu, Lichtenštajnska a Nórska v sume 807 390 € prostredníctvom Grantov EHP. Projekt bol spolufinancovaný v sume 142 481 € z prostriedkov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.  Cieľom projektu je zlepšiť stav kultúrneho dedičstva.




© Slavo Haľama 2021
Návrat na obsah