HRAD - HraMoKaPlus

Prejsť na obsah
HRAD MODRÝ KAMEŇ

Hrad na rytine Samuela Lenharda a Rudolfa Lányiho z 1. polovice 19. storočia


Pôdorys hradu od Karola Bergha z roku 1866

Hrad Modrý Kameň stojí na brale na úpätí Kalvárskeho vrchu, ktorým začína Krupinská planina. V ústnom podaní sa zachovalo, že pomenovanie dostal podľa farby stavebného kameňa, či brala, na  ktorom bol postavený. Je to vzácny pamiatkový areál – zrúcanina horného hradu stavebne spojená s kaštieľom  v priľahlom predhradí na skalnatom  výbežku (asi 350 m nad morom. Vznik hradu možno na základe písomných prameňov doložiť pred rokom 1285. Vtedy sa hrad uvádza prvýkrát, i keď tradícia zachytená na tunajšej pamätnej tabuli uvádza vznik hradu už pred vpádom Tatárov (1241). Zmienka z roku 1285 uvádza  majiteľa  a predpokladaného stavebníka  hradu – Petra Forró, priameho predka rodu Balašovcov.  Na prelome 13. a 14. storočia ho nakrátko  zabral Matúš Čák Trenčiansky. Späť ho Balašovci získali až po jeho smrti v roku 1321. V 14. a 15. storočí sa aj na základe záchranných archeologických výskumov v rokoch 2013 2020 predpokladajú časté prestavby a rozširovanie hradného komplexu. V tomto období už Balašovci patrili medzi najvýznamnejšie a najbohatšie rody Uhorska a zastávali významné politické posty udeľované panovníkmi. Po bitke pri Moháči v roku 1526, kedy uhorské vojská utrpeli drvivú porážku, začali aj územie Novohradu ohrozovať Turci.  

Strategická poloha hradu Modrý Kameň  znamenala jeho vzrastajúci význam pri obrane banských miest a tak sa už v roku 1530 začal zosilňovať jeho fortifikačný systém. V roku 1559 snem rozhodol o oprave hradu za štátne peniaze. Hrad v tom čase vlastnil Ján Balaša (1518 1577) od roku 1562 kráľom Ferdinandom Habsburským menovaný veliteľ vojsk banskej oblasti a zvolenský župan, otec významného európskeho básnika a dramatika, hrdinu proti tureckých bojov Valentína I. Balašu (1554 1594). Turci sa viackrát pokúsili dobyť Modrý Kameň. Podarilo sa im to 15. júla 1575 po trojdňovom obliehaní.


Vyobrazenie Modrého kameňa na mape banskej oblasti Nicola Angieliniho
z rokov 1573 až 1575

Po porážke Turkov na hrade Fiľakovo (1541) – sídle Fiľakovského sanždaku  pod ktorý patril aj hrad Modrý Kameň, cisárske vojská obsadili aj Balašovské hrady Modrý Kameň a Divín. Na Modrom Kameni sa tak stalo 15. decembra 1593. Turci na úteku hrad značne poškodili, vyhodili ho do povetria.  Zničený hrad chátral až do konca vojny, keď ho cisár vrátil Balašovcom. Žigmund Balaša (1572 1623) sa v roku 1609 1612 postaral o jeho kompletnú renesančnú rekonštrukciu. Turci  napadli a obsadili hrad Modrý Kameň ešte v roku 1659.

Mapa chronológie bojov medzi kresťanmi a Osmanmi v Uhorsku
v rokoch 1593 – 1598 (Augsburg 1598) s vyobrazením zničenia Modrého Kameňa


Dobové turecké vyobrazenie bitky pri Moháči (1526)
Torzo slávnostnej osmanskej zástavy. Miesto nálezu okolie Modrého Kameňa.
Ďalší majiteľ hradu Valentín II. Balaša (1624 – 1684) získal v roku 1658 pre mesto Modrý Kameň od cisára  Leopolda I. právo konať jarmoky v určené dni v roku.  Originál historickej cisárskej listiny zo 6. októbra 1658 je uložený v Štátnom archíve vo Veľkom Krtíši. Vzmáhali sa remeslá, rástol počet obyvateľov podhradnej obce.

Faksimile listiny cisára Leopolda I. o udelení tržného práva mestu  Modrý Kameň (1658)

V čase Rákociho povstania (1703 1711) sa hrad Modrý Kameň stal útočiskom novohradskej šľachty. Keď kurucké vojska po pustošení šľachtických sídiel v Novohrade dobyli Haličský hrad, vzdal sa aj hrad Modrý Kameň a jeho majitelia sa dostali do protihabsburského tábora. Po uzavretí Satmárskeho mieru v roku 1712, ktorý definitívne ukončil vlnu protihabsburských povstaní, plukovník Rákociho armády Martin Kókai sa vrátil na hrad Modrý Kameň, kde strávil čas s posádkou kuruckých vojakov a v pohnutí mysle založil požiar. Požiaru podľahla väčšia časť hradu.  Najstaršia, veľmi poškodená  časť hradu zostala v ruinách. V roku 1730 dal syn Gabriela Balašu (1642 1700) – Pavol II. Balaša (1699 1770) s matkou Máriou Perényi na zvyškoch opevnenia v predhradí vybudovať trojkrídlový barokový kaštieľ. Zrúcanina horného hradu bola postupne prestavaná na zámockú záhradu.


Romantická záhrada na zrúcanine goticko-renesančného hradu (1907)


Kaplnka sv. Anny (1759) s pôvodným zariadením (1907)

V roku 1759 Pavol II. Balaša, vtedy už  „apoštolský gróf“ vybudoval poslednú prístavbu kaštieľa - kaplnku sv. Anny, ktorú rod Balašovcov uctieval ako svoju patrónku. Titul apoštolského grófa mu udelil pápež Benedikt XIV. za jeho činorodosť v rekatolizačných snahách Habsburgovcov – o návrat reformovaných veriacich ku katolíckej cirkvi. Pravdepodobne v tomto čase založil aj Kalváriu – pútnické miesto v blízkosti hradu. Aj nasledujúce generácie Balašovcov prispeli k rozvoju mestečka v podhradí. Šľachtický rod Balašovcov vlastnil hrad Modrý Kameň  takmer 600 rokov.



Verifikácia relikvie sv. Feliciána  
Relikviár sv. Anny
Verifikačná listina relikviára sv. Anny

Pavlovi Balašovi sa pripisuje aj založenie modrokamenskej Kalvárie v polovici 18. storočia


Kresba hradu od Karola Bergha z roku 1866

V polovici 19. storočia sa majiteľmi hradného panstva stávajú Forgáčovci. Upravili  predhradie s fontánou a anglickým parčíkom a parkom sv. Anny s tenisovým kurtom a strelnicou. V blízkych lesoch založili zvernicu s chovom raticovej zveri. V roku 1890  panstvo kúpil gróf Tibor Károlyi pre svoju dcéru Gabrielu Almášiová. Po vzniku Československej republiky predala v roku 1924 celý majetok s priľahlými pozemkami československému štátu. V kaštieli sa nezachovalo žiadne pôvodné zariadenie.


Hrad na kolorovanej pohľadnici z konca 19. storočia


Nádvorie kaštieľa (1907)



Pohľad na anglický park pred kaštieľom


Pohľad na hrad a mesto na fotografii z 20. rokov 20. storočia


Pohľad na spoločnosť československej vojenskej posádky v anglickom parku pred kaštieľom


Pohľad na hrad od východu v 20. rokoch 20. storočia


Pohľad na hrad od severu v 20. rokoch 20. storočia

V roku 1923 sa Modrý Kameň stal okresným mestom.  V kaštieli sídlila správa okresu – okresný úrad, okresný súd, úrad práce, školský inšpektorát a rôzne ďalšie inštitúcie. Pri okresnom súde boli v roku 1927 1928 priestoroch koniarne vybudované väzenské cely. Od roku 1960 bol kaštieľ využívaný ako sklad liekov podniku Medika, š. p. od roku 1968 tu sídlil  štátny okresný archív. V roku 1991 sa stal sídlom vlastivedného múzea. Múzeum začalo svoju odbornú činnosť a správu NKP v ťažkých podmienkach zdevastovanej pamiatky a takmer bez zbierok. V roku 1994  zriaďovateľ múzea MK SR rozhodol o špeciálnej orientácii zbierkotvornej činnosti múzea na bábkové divadlo a hračky. Od roku 2002 sa stalo špecializovanou organizačnou jednotkou Slovenského národného múzea  ako Múzeum bábkarských kultúr a hračiek hrad Modrý Kameň.


Letecký pohľad na hrad Modrý Kameň v súčasnosti

V roku 2016 bolo opravené východné krídlo kaštieľa z Nórskych grantov – projekt HraMoKa


FERENCOVÁ H., ANTOLOVÁ E. (zost.). Rod Balašovcov v 13. až 19. storočí: Zborník z medzinárodnej konferencie Modrý Kameň,  Slovenské národné múzeum – Múzeum bábkarských kultúr a hračiek hrad Modrý Kameň 2013.
Ferencová H., Antolová E. (zost.). Valentín Balaša a jeho doba  –  historické súvislosti : Zborník z II. medzinárodnej konferencie Modrý Kameň, Hradčan Modrý Kameň, 2016
FERENCOVÁ, H., 2018: Uhorský rod Balašovcov na hrade Modrý Kameň, Hradčan Modrý Kameň, 2018
BELJAK J., FERENCOVÁ H., HAĽAMA M., JANURA T., KALIČIAKOVÁ Z., MALINIAK P., ŠIMKOVIC M.: Výskum A obnova Hradu Modrý Kameň 2013 – 2019, Hradčan Modrý Kameň, 2020


                                       
POĎAKOVANIE

Projekt HraMoKaPlus – Obnova priestorov barokového krídla kaštieľa na hrade Modrý Kameň pre tradície slovenského hračkárstva a bábkarstva v remeselných dielňach, výrobu a predaj regionálnych produktov získal grant z Islandu, Lichtenštajnska a Nórska v sume 807 390 € prostredníctvom Grantov EHP. Projekt bol spolufinancovaný v sume 142 481 € z prostriedkov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.  Cieľom projektu je zlepšiť stav kultúrneho dedičstva.




© Slavo Haľama 2021
Návrat na obsah